Preskočiť na obsah

Samo Tomášik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Samuel Tomášik
slovenský romantický spisovateľ
Samo Tomášik
Narodenie8. február 1813
Jelšavská Teplica, Rakúske cisárstvo
Úmrtie10. september 1887 (74 rokov)
Chyžné, Rakúsko-Uhorsko
RodičiaJán Pavol Tomášik,
Kristína rod. Glosová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Samo Tomášik

Samuel Tomášik (pseudonymy Kozodolský, Samuel Tomášek; * 8. február 1813, Jelšavská Teplica, dnes Gemerské Teplice – † 10. september 1887, Chyžné) bol slovenský romantický prozaik, básnik a evanjelický farár.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]
Krátky dokumentárny film o Samovi Tomášovi z produkcie Matice slovenskej

Vzdelanie získaval v Jelšave a Gemeri, gymnázium navštevoval v Rožňave. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní na lýceu v Kežmarku, Krakove a Wieliczke. Po ukončení vzdelávania pracoval dva roky ako vychovávateľ v Bánréve, no keď jeho otec ochorel, vrátil sa domov a po jeho smrti pôsobil v Chyžnom ako evanjelický farár. Keď v roku 1834 odišiel do Nemecka, aby si doplnil vzdelanie, v jeho farnosti ho zastupoval Samo Chalupka. V rokoch 1856 – 1860 sa stal dozorcom škôl a pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej.

Svojou tvorbou sa radí do medziobdobia medzi kollárovskou a štúrovskou generáciou. Začínal latinskou tvorbou (poézia), no tiež sa zaujímal o ľudovú tvorbu. Okrem latinčiny písal tiež česky a slovensky. V jeho tvorbe sa veľmi často objavuje výzva do boja za slobodu či spravodlivosť, snaha dokázať dôležitosť slovenského národa v dejinách Uhorska, no venuje sa i básňam satirickým, manželským, či na báze ľudovej tvorby. Priestorovo umiestňuje svoje diela na územie Muráňa, resp. do gemerského regiónu. Jeho diela sa vyznačujú spevnosťou a ľudovým jazykom, pričom viaceré boli zhudobnené alebo zľudoveli.

Hymna Hej, Slované a Hej, Slováci

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku bola hymnou Slovenského štátu (1939 - 1945), hymnou bola aj v Juhoslávii, neskôr v Srbsku a v Čiernej Hore. Hudba je založená na Mazurku Dąbrowskiego, ktorý bol hymnou Poľska od roku 1926, ale ktorý je oveľa pomalší.

210. výročie narodenia

[upraviť | upraviť zdroj]
Samuel Tomášik v dokumente Matice slovenskej

12. februára 2023 usporiadala v Gemerských Tepliciach Matica slovenská spomienkové podujatie z ktorého vznikol aj krátky dokumentárny film.[1] Článok pripravila evanjelická farárka Emília Emília Völgyiová a Tatiana Tomková z Domu Matice slovenskej v Rožňave.[2] Pripomenul si ho aj časopisy Hlas ľudu[3] a Nové Slovo.[4]

  • 1888 – Básně a písně, súhrnné dielo
  • 1834 – Hej, Slováci (pôvodný názov Na Slovany), hymnická pieseň
  • 1846 – Hladomra, prvá próza (povesť)
  • 1864 – Bašovci na Muránskom zámku, poviedka
  • 1865 – Sečovci, veľmoži gemerskí, poviedka
  • 1867 – Vešelínovo dobytie Muráňa, poviedka
  • 1870 – Odboj Vešelínov, poviedka
  • 1873 – Malkotenti, poviedka
  • 1876 – Kuruci, poviedka
  • 1872 – Pamäti gemersko-malohontské, faktografická próza; dejiny Gemera
  • 1883 – Denkwürdigkeiten des Muranyer Schlosses, mit Bezug auf die Vaterländische Geschichte, faktografické dejiny muránskeho zámku
  • Barón Trenck, vodca pandúrov, nedokončený román (len rukopis)
  • Svadba pod Kohoutem, dráma (len rukopis)
  • Kolo Tatier čierňava, revolučná pieseň
  • Hej, pod Kriváňom (pôvodne Hej, pod Muráňom), básnické dielo, ktoré znárodnelo
  • Ja som bača veľmi starý

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Samo Tomášik – autor piesne Hej, Slováci! [online]. [Cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  2. TOMKOVÁ, Tatiana. Samuel Tomášik /1813-1887/ [online]. 2023-02-13, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  3. FRANCISTYOVÁ, A.. K 210. výročiu narodenia Samuela Tomášika [online]. 2023-02-09, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.
  4. BÁBIK, Ján. Hymna všetkých Slovanov [online]. 2023-02-08, [cit. 2023-02-27]. Dostupné online.